Čo odhalilo Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021 o plodnosti žien na Slovensku
Vďaka modernej, elektronickej forme sčítania, spracovaniu výsledkov a aj ich publikovaniu, ktoré je dostupné skutočne pre každého na stránke www.scitanie.sk, mohli s výsledkami SODB 2021 začať pracovať odborníci a vedecké kapacity. Okrem spoločenských javom ako sú zmeny vo voľbe povolaní, či v spôsobe dochádzky do práce, nám presné výsledky umožnili analyzovať rôzne oblasti. Demograf a vedec Branislav Šprocha sa zameral na plodnosť žien na Slovensku a ako podklad k vedeckému článku mu slúžili práve údaje zo SODB 2021.
Čo sa deje s plodnosťou žien v SR podľa SODB 2021
Z údajov SODB 2021 vyplynulo, že plodnosť na Slovensku má dlhodobo klesajúci trend. Potvrdzujú to nielen prierezové údaje, ale znižovanie intenzity rodenia detí jasne identifikujeme aj v generačnom pohľade. Slovenská populácia starne. Základnou otázkou na pochopenie zmien je v sčítaní otázka o počte živonarodených detí. Odhaľuje počet narodených detí, plodnosť žien a hlbší pohľad na štruktúru žien ako takú.
Branislav Šprocha konštatuje:
„Hlavným cieľom bola hlbšia analýza generačnej plodnosti na Slovensku v skupinách žien narodených v rokoch 1940 – 1980. Na tieto účely využívame výsledky najnovšieho sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021. Získané údaje potvrdili pokračujúci pokles plodnosti, keď generácie žien z druhej polovice 60. rokov boli poslednými s priemerne viac ako 2 deťmi. U žien narodených v 70. rokoch generačná plodnosť klesla signifikantne pod hranicu 2 detí. To je podmienené znižovaním pravdepodobností narodenia prvého i druhého dieťaťa, čo sa následne prejavuje aj na náraste bezdetnosti, jednodetnosti pri súčasnom poklese podielu dvojdetného modelu rodiny. V najmladších generáciách tiež dochádza k zvyšovaniu variability reprodukcie a zmenšovaniu rodín a počtu súrodencov v nich.“
Ako k získaným poznatkom prispelo SODB 2021
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov predstavuje vzhľadom na svoj obsah, podobu vyčerpávajúceho zisťovania a možnosť viacnásobného kombinačného prepojenia premenných v rôznych administratívnych úrovniach v mnohých smeroch na Slovensku nenahraditeľný a jedinečný zdroj údajov. Najčastejšie sa získané výsledky využívajú na hodnotenie počtu a jednotlivých štrukturálnych charakteristík obyvateľstva v priestorovom a pri komparácii viacerých cenzov aj časovom aspekte. Sčítanie obyvateľov je tak vnímané ako kľúčový vstup hodnotenia populačnej statiky. Okrem toho je však nutné podotknúť, že dlhodobo integrálnou súčasťou jednotlivých sčítaní obyvateľov na Slovensku sú aj otázky umožňujúce analýzu demografickej dynamiky.
Branislav Šprocha ďalej dodáva:
„Z hľadiska demografickej reprodukcie je nenahraditeľnou predovšetkým otázka o počte živonarodených detí ženám. V kombinácii s ďalšími znakmi, ako je napríklad vek, rok narodenia a prípadne aj ďalšie štrukturálne premenné, umožňuje podrobnú generačnú (kohortovú) analýzu realizovanej plodnosti. Tým sa význam a nenahraditeľnosť daných výsledkov zo sčítania v dátových podmienkach Slovenska len zvyšuje. Okrem primárneho využitia na analytické účely sú však výsledky o počte živonarodených detí ženám v kombinácii s vekom resp. rokom narodenia kľúčovým vstupom na konštrukciu niektorých demografických modelov.“
Plodnosť žien podľa výsledkov SODB 2021
Hlavným vývojovým znakom konečnej plodnosti žien je jej dlhodobý medzigeneračný postupný pokles. Výsledky posledného sčítania obyvateľov 2021 tak poukazujú na ďalšie zrýchlenie medzigeneračného poklesu realizovanej plodnosti, ale aj na skutočnosť, že práve ženy narodené na konci 60. rokov sú poslednými, ktoré mali na Slovensku v priemere viac ako 2 deti.
Branislav Šprocha ďalej konštatuje:
„Hlavným vývojovým znakom konečnej plodnosti žien na Slovensku je jej dlhodobý medzigeneračný postupný pokles. Potvrdzujú to aj výsledky sčítania obyvateľov 2021. Kým u žien narodených na začiatku 40. rokov minulého storočia sa priemerný počet živonarodených detí pohyboval nad hranicou 2,5 dieťaťa, v generáciách zo začiatku 50. rokov to bolo už len približne 2,3 dieťaťa a u osôb narodených o desaťročie neskôr približne 2,2 dieťaťa. Podľa získaných údajov zo sčítania obyvateľov 2021 sa konečná plodnosť z približne 2 detí na ženu znížila do generácie 1975 na necelých 1,84 dieťaťa a v generácii 1980 by dokonca len mierne prekračovala hranicu 1,71 dieťaťa. Potvrdzujú sa tak niektoré predpoklady, že ženy narodené najmä z druhej polovice 70. rokov už na Slovensku budú mať výrazne menej ako dve deti.“
Dá sa predpokladať, že viac ako 15 % žien bude bezdetných
Výsledky najnovšieho sčítania obyvateľov domov a bytov 2021 potvrdili dlhodobý medzigeneračný pokles priemerného počtu živonarodených detí ženám na Slovensku. Tento trend sa navyše v generáciách žien narodených v 70. rokoch pravdepodobne ešte zrýchlil. V dôsledku toho je zrejmé, že ženy narodené v 60. rokoch sú poslednými, ktoré v priemere mali viac ako dve deti, pričom hodnota konečnej plodnosti u žien narodených v druhej polovici 70. rokov klesne pod úroveň 1,8 dieťaťa. To má za následok v najmladších generáciách postupný pokles podielu žien s dvomi a viac deťmi a naopak, zvyšujúce sa zastúpenie bezdetných žien a žien, ktorým sa do dovŕšenia 50. roku života narodí len jedno dieťa.
Branislav Šprocha konštatuje:
„V pozadí týchto zmien sa ukazujú byť významné posuny v štruktúre žien podľa počtu živonarodených detí podmienené meniacimi sa pravdepodobnosťami zväčšenia rodiny. Predovšetkým sme v najmladších analyzovaných populačných ročníkoch svedkami znižovania pravdepodobností, že sa bezdetná žena stane do konca reprodukčného obdobia matkou ako aj toho, že sa žene s jedným dieťaťom narodí druhé. Podľa údajov u žien vo veku v čase sčítania v poslednej dekáde reprodukčného obdobia by jednodetnosť mohla dosahovať takmer štvrtinu a bezdetnosť niečo viac ako 15 % v príslušnej generácii. Meniaca sa štruktúra žien podľa počtu narodených detí sa odzrkadľuje aj na rastúcej variabilite reprodukcie. Kým ženy realizujúce svoje reprodukčné zámery počas minulého politického režimu vďaka nízkej bezdetnosti a jednodetnosti a značnému príklonu k dvojdetnému modelu rodiny vytvárali značne unimorfný model reprodukcie, v najmladších generáciách sledujeme postupný rast hodnoty koeficientu koncentrácie plodnosti a tým aj samotnú heterogenizáciu reprodukcie. To sa napokon prejavuje aj na miere zapojenia žien do realizovanej plodnosti. Kým podiel žien, ktorým sa narodila polovica všetkých detí v danej generácii, postupne medzigeneračne klesá, opačný trend má vývoj podielu detí, ktoré sa narodili polovici všetkých žien. Aj to nepriamo naznačuje, že čoraz väčšia časť žien sa nezapája do reprodukčného procesu, alebo sú ich príspevky vzhľadom na svoju početnosť neadekvátne nízke.“