Kto sú cudzinci žijúci na našom území

Národná analytická správa odhalila aj život cudzincov na území SR. V dôsledku voľného pohybu osôb v rámci Európskej únie a neustáleho procesu globalizácie sa výrazne zvýšil počet cudzincov nielen na území Slovenskej republiky, ale aj vo všetkých krajinách v EÚ aj vo svete. Sťahovanie cudzincov na územie SR má rôzne dôvody – hľadajú lepšie životné podmienky, pracovné príležitosti, študijné možnosti alebo utekajú pred konfliktmi a nepriaznivými podmienkami vo svojich domovských krajinách. Ich prítomnosť so sebou prináša zmeny v demografických a sociálno-ekonomických štruktúrach obyvateľstva. Práve zisťovanie, akým bolo SODB 2021, dokáže priniesť odpovede na otázky, ako cudzinci na území SR ovplyvňujú jednotlivé štruktúry obyvateľstva.

Počet cudzincov s trvalým pobytov v SR sa dvojnásobne zvýšil!

Počet cudzincov, ktorí mali na území SR trvalý pobyt je 58 498. Pre porovnanie, v SODB 2011 bolo sčítaných 28 275 cudzincov s trvalým pobytom v SR čo znamená, že ich počet sa v SODB 2021 zvýšil takmer dvojnásobne. Na súčasnom pobyte bolo podľa SODB 2021 98 485 cudzincov. Aspoň nejaký typ pobytu (tzn. buď iba trvalý alebo súčasný pobyt) malo v SR 102 788 cudzincov.

Žijú u nás hlavne Česi, Maďari, Ukrajinci a Poliaci

Rovnako, ako v SODB 2021, tak aj v SODB 2011, boli najčastejšími cudzincami s trvalým pobytom v SR príslušníci Českej republiky, Maďarska, Ukrajiny, Poľska a Rumunska. U všetkých došlo k nárastu absolútnych hodnôt, najviac u Ukrajincov, ktorých počet sa medzicenzálne zvýšil viac ako 3,5 násobne. Druhý najvyšší nárast, zaznamenali občania Českej republiky.

Výraznejšie zastúpenie na súčasnom pobyte v porovnaní s trvalým pobytom mali aj štátni príslušníci Srbska (9,1 %). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že na súčasnom pobyte sú vyššie podiely štátnych príslušníkov tretích krajín, keďže získať štatút trvalého pobytu pre nich predstavuje zložitejší a dlhodobejší proces.

Netradičnú, no najpočetnejšiu skupinu cudzincov, mal okres Bratislava I!

Z hľadiska podielu cudzincov prítomných na trvalom pobyte v okresoch SR možno konštatovať, že najvyššie podiely boli v okresoch mesta Bratislavy (najmä Bratislava I, Bratislava II a Bratislava III s podielom nad 3 %), ale aj v ostatných okresoch Bratislavského kraja (napríklad Senec, Malacky). V západnej časti SR možno spomenúť aj okresy Trnavského a Nitrianskeho kraja, ktoré sú situované v blízkosti štátnych hraníc. Vysoký podiel cudzincov bol aj v okresoch na krajnom východe SR, najmä v okrese Sobrance (s podielom 2,7 %). Najviac okresov (44) malo najpočetnejšiu skupinu cudzincov s českým štátnym občianstvom, po 10 okresov malo najčastejšiu prítomnosť štátnych príslušníkov Maďarska (južné okresy SR) a Ukrajiny (najmä severovýchod SR). Občania Poľska boli najčastejšie v severných prihraničných okresoch SR (Námestovo, Tvrdošín, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Bardejov). Netradičnú, no najpočetnejšiu skupinu cudzincov, mal okres Bratislava I, kde prevládali občania Talianska!

Cudzinci hlavne v produktívnom veku!

Najvyšší podiel cudzincov bol v produktívnom veku (15 – 64 rokov) a predstavoval 84,3 % (49 326) z celkového počtu cudzincov. Vo veku 0 – 14 rokov bolo na území SR 5,4 % cudzincov (3 146), v poproduktívnom veku (65 a viac rokov) 10,3 % cudzincov (6 024).

Cudzinci na území SR sú ženatí / vydaté

Z hľadiska rodinného stavu bol medzi cudzincami najvyšší podiel ženatých / vydatých, ktorí tvorili 36,8 %. V kategórii slobodných cudzinci tvorili 22,1 % zo všetkých cudzincov. Rozvedení tvorili u cudzincov 5,7 % a ovdovení 2,6 %.

Cudzinci si v SODB 2021 najčastejšie vybrali možnosť „bez náboženského vyznania

Prítomnosť cudzincov môže mať vplyv na náboženskú štruktúru populácie SR. Ich náboženské vyznanie môže ovplyvniť kultúrne a spoločenské aspekty v spoločnosti. Cudzinci si v SODB 2021 najčastejšie vybrali možnosť „bez náboženského vyznania“ (16094 cudzincov, t. j. 27,5 %), z nich bolo najviac Čechov.

Z najpočetnejších cirkví bolo 17,3 % cudzincov s rímskokatolíckym náboženským vyznaním (t. j.10 118, z nich najviac so štátnym občianstvom Poľska (2 295)), 7,1 % s pravoslávnym náboženským vyznaním (t. j. 4 175, z nich najviac so štátnym občianstvom Ukrajiny (2 107)) a 2,1 % gréckokatolíckym náboženským vyznaním (1 204, z nich najviac so štátnym občianstvom Ukrajiny (558)).

Islam a budhizmus!

Prítomnosť cudzincov sa prejavila najmä vyšším zastúpením islamského náboženstva (cudzinci tvorili 28 % moslimov), budhizmu (cudzinci tvorili 8 % budhistov) a pravoslávneho náboženského vyznania (cudzinci tvorili 8 % pravoslávnych veriacich).

Vzdelaní cudzinci z Česka, Ukrajiny a Ruska

Výsledky SODB 2021 ukázali, že najpočetnejšiu skupinu medzi cudzincami tvorí stredné vzdelanie bez maturity – 27,5 %. Druhú najčastejšiu úroveň vzdelania predstavovalo vysokoškolské vzdelanie, ktoré tvorilo 21,7 % u cudzincov. Nasledovalo základné vzdelanie s podielom 9 % u cudzincov. Z týchto údajov je zrejmé, že na Slovensko prichádzajú vzdelaní cudzinci (viac ako 1/5 s vysokoškolským vzdelaním, t. j. 12 700 cudzincov), ich podiel je dokonca vyšší ako u Slovákov. Najviac cudzincov s vysokoškolským vzdelaním sú štátni príslušníci z Česka (1 983), Ukrajiny (1 960) a Ruska (1 055).

Vzdelaní cudzinci robia aj predavačov

V rámci SR cudzinci najčastejšie pracovali ako „špecialisti administratívnych, podporných a obchodných činností“ (1 513 cudzincov, t. j. takmer 9 %), z nich bolo najviac cudzincov s vysokoškolským vzdelaním (74,4 %). Druhá najčastejšia pracovná pozícia cudzincov bola „predavači“, ktorú vykonávalo 1 129 cudzincov (t. j. 6,7 %). Pozícia „predavači“ sa najviac vyskytovala u cudzincov so stredným vzdelaním bez maturity (64,2 %). Predavačov s vysokoškolským vzdelaním podľa SODB 2021 bolo 13,3 % (t. j. 150 cudzincov) najviac z Ukrajiny (29), Česka a Poľska (po 20). Okolo 10 % cudzincov s vysokoškolským vzdelaním vykonáva aj zamestnania ako „montážni robotníci“ alebo „upratovači a pomocníci“ (najmä Ukrajinci). Vysokoškolské vzdelanie majú najčastejšie cudzinci pracujúci ako „špecialisti v zdravotníctve“, kde pracuje 92,2 % cudzincov s vysokoškolským vzdelaním a „učitelia a odborní pedagogickí pracovníci“, kde pracuje 83,2 % cudzincov s vysokoškolským vzdelaním.

V okrese Žilina boli cudzinci ako v jedinom okrese na riadiacich pozíciách

Až v 69-tich okresoch bolo u cudzincov najčastejšie zastúpené ako ich najvyššie dosiahnuté vzdelanie stredné vzdelanie bez maturity. Vo zvyšných 10-tich okresoch prevládalo u cudzincov vysokoškolské vzdelanie, konkrétne v okresoch Bratislava I – Bratislava V, Pezinok, Žilina, Banská Bystrica, Košice I a Košice III. V okresoch Prešovského kraja a Košického kraja prevládali u cudzincov najmä pracovné zaradenie „predavači“, v okresoch Bratislava I – V, Pezinok a Senec prevládali „špecialisti administratívnych, podporných a obchodných činností“. V severných okresoch Trnavského kraja (Skalica, Senica a Trnava), v ktorých spolu s okresom Malacky z Bratislavského kraja prevládali „montážni pracovníci“. Za zmienku stojí aj okres Žilina, v ktorom ako v jedinom v SR prevládali „riadiaci pracovníci (manažéri) administratívnych, podporných a obchodných činností“.