Preskočiť na hlavný obsah

Ľudia bez domova ako spoločenský fenomén

Národná analytická správa, ktorá vznikla na základe výsledkov SODB 2021 veľmi presne definuje ľudí bez domova. Odborné výskumy o bezdomovectve sa na území Slovenska začali realizovať až začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia. To ale neznamená, že počas socializmu bezdomovci neexistovali. Problém ľudí bez domova bol z ideologických príčin režimom tabuizovaný. Možno konštatovať, že tento fenomén sa začal na Slovensku viac prejavovať od konca deväťdesiatych rokov, keď počet ľudí bez domova výrazne stúpol a problém bol viditeľnejší pre celú spoločnosť.

Početnosť ľudí bez domova

Celkový počet ľudí bez domova podľa metodiky SODB 2021 je 71 076. Prevažne ho tvoria obyvatelia sčítaní na fiktívnych objektoch a centroidoch tých je 64 017 a predstavujú 90 % všetkých bezdomovcov. V nekonvenčných obydliach bolo sčítaných 5 196 a 1 863 ľudí bez domova sa sčítalo v zariadeniach dočasného ubytovania. Sčítaním sa teda zisťovali údaje o tzv. sekundárnych bezdomovcoch. Sekundárni bezdomovci boli rozdelení do troch skupín:

  • obyvatelia s pobytom na fiktívnych objektoch a centroidoch Fiktívny objekt je obecný/miestny/mestský úrad, na ktorom mohol mať obyvateľ nahlásený svoj pobyt. Centroid predstavuje abstraktný objekt, ktorý bol vytvorený v každej obci pre obyvateľov, ktorým nebolo možné určiť presnú adresu ich trvalého alebo súčasného pobytu v obci a aj pre obyvateľov, ktorí boli prihlásení na obci bez určenia adresy obecného/miestneho/mestského úradu. O trvalý pobyt na obecnom/ miestnom/mestskom úrade alebo na obci môže obyvateľ požiadať v prípade, ak mu bol zrušený predchádzajúci pobyt.
  • v nekonvenčných obydliach a s trvalým pobytom na centroide, či fiktívnom objekte
  • obyvatelia so súčasným pobytom v zariadeniach dočasného ubytovania a s trvalým pobytom na akomkoľvek type domu

Najviac ľudí bez domova sa nachádza v Nitrianskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Naopak najmenej v Bratislavskom a Trnavskom kraji. So súčasným pobytom je najviac ľudí bez domova, podľa metodiky SODB 2021, v okresoch Prievidza, Prešov, Martin, Košice II, Nové Zámky, Levice a Nitra. Oblasti s nižšou koncentráciou ľudí bez domova sú hlavne na strednom Slovensku, v pohraničnej oblasti na severe a severovýchode Slovenska.

Viac ako 15 % bezdomovcov sú deti

Problém bezdomovectva sa netýka len ľudí v produktívnom veku, ale aj detí, mladých ľudí a ľudí v dôchodkovom veku. Podľa metodiky SODB 2021 je medzi ľuďmi bez domova 15,5 % (11 045) ľudí v predproduktívnom veku. Zároveň je bez domova aj 4 477 (6,3 %) osôb vo veku 65 a viac rokov. Takmer 80 % (55 554) z tejto skupiny sú ľudia bez domova v produktívnom veku. Z hľadiska pohlavia prevládajú muži, ktorí tvoria 60,7 % (43 132).

Deti bez domova s trvalým pobytom na obci

Detí a mladých ľudí do 14 rokov je v nekonvenčných obydliach 1 522 (2,2 %). V zariadeniach dočasného ubytovania, napr. v útulkoch alebo domovoch na polceste, žije 419 (0,6 %) detí do 14 rokov. Viac ako 9 104 detí má pobyt na obci!

Viac ako 60 % bezdomovcov je slovenskej národnosti

Ľudia bez domova sú prevažne slovenskej národnosti, 61,3 % (43 551). Druhá najpočetnejšia je maďarská národnosť so 6,4 % (4 529). Rómsku národnosť má 3,8 % (2 687) ľudí bez domova, títo bývajú hlavne v nekonvenčných obydliach a s adresou na fiktívnom objekte alebo na centroide. K českej národnosti sa prihlásilo 418 (0,6 %) ľudí bez domova.

Štruktúra ľudí bez domova podľa rodinného stavu

Z hľadiska rodinného stavu, viac ako polovica ľudí bez domova bola v čase sčítania slobodná/ý (41 890; 58,9 %).

Bezdomovcami sú pracujúci, žiaci aj študenti

V skupine ľudí bez domova je 20 % zamestnaných (13 903). Skupinu ľudí bez domova tvoria obyvatelia pracujúci, nezamestnaní, na materskej a rodičovskej dovolenke, ale nachádzajú sa medzi nimi aj žiaci a študenti.

Bezdomovci pracujú i na trvalý pracovný pomer!

Ekonomická aktivita obyvateľa a jeho príjem z ekonomickej aktivity sa nevylučuje s tým, že môže byť zároveň osobou bez domova. Naopak, často platí, že ľudia bez domova majú príležitostné brigády, pracujú na skrátené i trvalé pracovné pomery. Ekonomicky aktívnych obyvateľov, ktorí patria k ľuďom bez domova, je 18 209 (25,6 %). Z toho 4 123 (22,6 %) osôb je nezamestnaných, 154 (0,8 %) je na rodičovskej dovolenke a 29 (0,2 %) ľudí bez domova je na materskej dovolenke.

Viac ako 1 700 bezdomovcov v SR má vysokú školu, žijú hlavne v Bratislavskom kraji

Vzdelanie bolo zistené u 40 282 obyvateľov (56,7 %) zo skupiny ľudí bez domova. Základné vzdelanie dosiahlo 13 462 obyvateľov, čo predstavuje 18,9 % zo všetkých ľudí bez domova. Stredoškolské vzdelanie bez maturity má ukončené 10 705 ľudí bez domova (15,1 %), stredné vzdelanie s maturitou absolvovalo 5 497 (7,7 %) ľudí bez domova a vyššie odborné vzdelanie má spolu 835 (1,2 %) obyvateľov. Vysokoškolské vzdelanie má 1 734 obyvateľov, čo tvorí 2,4 % zo všetkých ľudí bez domova. Ľudia bez domova v Trnavskom, Nitrianskom, Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji majú najčastejšie základné vzdelanie. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia bez domova žijú hlavne v Bratislavskom a Trenčianskom kraji.

V roku 2011 bolo bez domova 23 483 ľudí, v roku 2021 až 71 076 ľudí v SR

Údaje o ľuďoch bez domova zozbierané počas sčítania v roku 2011 predstavovali prvé odhady v danej oblasti. V roku 2011 bol počet ľudí bez domova v SR 23 483, v tom 61,3 % (14 406) mužov a 38,7 % (9 077) žien. Počas desiatich rokov sa počet ľudí bez domova zvýšil a zatiaľ čo v roku 2011 tvorili ľudia bez domova 0,44 % z celkovej populácie, v 2021 to bolo už 1,3 % (71 076). Metodika sa, ale medzicenzálne modifikovala.*

Počet bezdomovcov medzicenzálne klesol o viac ako 16 p. b. v Trenčianskom kraji

Najväčší rozdiel v počte ľudí bez domova nastal v Trenčianskom kraji. V porovnaní so sčítaním 2011, kedy tu žilo 6 689 ľudí bez domova, sa ich počet v kraji znížil o 16,3 p. b. Naopak v Žilinskom a Banskobystrickom kraji sa počet ľudí bez domova značne zvýšil. V Banskobystrickom kraji bolo v roku 2011 bez domova 1 132 ľudí a v roku 2021 to bolo už 10 197.

* Porovnanie je len informatívne, vzhľadom na úpravu metodiky.

Autor: Štatistický úrad SR