Vzdelanostný a kariérny diferenciál populácie SR II. Muži zaostávajú vo vzdelaní za ženami aj na regionálnej úrovni

Krajská vzdelanostná úroveň

Vzdelanostná úroveň obyvateľov Bratislavského kraja je najvyššia spomedzi všetkých krajov SR, v roku 2021 dosiahla hodnotu 77, čo je hodnota o 7 p. b. vyššia úroveň ako hodnota celoslovenského priemeru. Všetky ostatné kraje SR dosiahli v roku 2021 vzdelanostnú úroveň nižšiu, nanajvýš rovnú priemeru SR. To len potvrdzuje postavenie Bratislavy ako hlavného mesta a ekonomického a vzdelanostného centra republiky. Pozitívom je určite nárast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva každého z krajov od realizácie posledného sčítania v roku 2011.

Okresná vzdelanostná úroveň

Ak sa bližšie pozrieme na vzdelanostnú úroveň obyvateľstva v členení podľa okresov SR, tak môžeme konštatovať, že okresmi s najvyššou vzdelanostnou úrovňou sú okresy Bratislava I až V (na účely tejto analýzy chápané ako 1 celok) s hodnotou 80, čo znamená, že osoby dosahujú v priemere 80 % maximálnej možnej vzdelanostnej úrovne. Za bratislavskými okresmi nasledujú košické, kde dosiahla vzdelanostná úroveň hodnotu nižšiu o 5 p. b. Medzi okresy s vyššou vzdelanostnou úrovňou patria aj Senec (74), Banská Bystrica (74), Zvolen (73) a Pezinok (73). Iba štvrtina okresov má nadpriemernú vzdelanostnú úroveň!

Vo všeobecnosti však platí, že okresy, ktoré sú zároveň sídlom krajského mesta, majú vzdelanostnú úroveň nad úrovňou celoslovenského priemeru (70). Zaujímavosťou je takisto situácia na východe republiky, kde iba 3 okresy (Košice, Prešov a Humenné) dosahujú hodnotu vzdelanostnej úrovne priemeru SR alebo vyššiu. Vo všeobecnosti takisto platí, že severnejšie okresy majú vyššiu vzdelanostnú úroveň ako okresy na južnom Slovensku. Medzi okresy s najnižšou vzdelanostnou úrovňou patria napríklad Rimavská Sobota, Revúca a Kežmarok (zhodne po 65).

Muži zaostávajú aj na okresnej úrovni

Okresná vzdelanostná úroveň s prihliadnutím na pohlavie vykazuje totožné črty ako celoslovenská úroveň, to znamená, že ženy sú vzdelanejšie a to dokonca vo všetkých 79 okresoch.

Najmenší rozdiel vo vzdelanostnej úrovni žien a mužov zaznamenali napríklad okresy Liptovský Mikuláš, Zvolen, Košice, Veľký Krtíš a Snina, menej ako 1 p. b. v prospech žien.

Naopak v severných okresoch Námestovo (3,5 p. b.), Levoča (2,5 p. b.), Stará Ľubovňa (2,4 p. b.), Bytča (2,3 p. b.) a Tvrdošín (2,3 p. b.) bol medzi pohlaviami najvyšší rozdiel v úrovni vzdelania v prospech žien.

Len Košický kraj získava viac vzdelanejších zamestnancov ako stráca

Vzdelanostný diferenciál prichádzajúcich a odchádzajúcich je na krajskej úrovni kladný iba v Košickom kraji. To znamená, že do tohto kraja prichádza vzdelanejšie obyvateľstvo, ako z neho odchádza. Prichádzajúcich treba chápať ako pracujúce osoby s pracoviskom v kraji a s trvalým pobytom mimo kraja, odchádzajúcich naopak. Najvyšší vzdelanostný diferenciál je u prichádzajúcich a odchádzajúcich z Trenčianskeho kraja, kde majú odchádzajúci vyššiu úroveň vzdelania o 5 p. b. Saldo pracovnej mobility v pomere k počtu pracujúcich v tomto kraji však činí iba 6 %, čo zmierňuje výsledný negatívny efekt. Vyššie záporné saldo mobility majú až tri ďalšie kraje a to Prešovský, Nitriansky a Trnavský kraj. Kladné saldo na počte pracujúcich má spomedzi krajov SR iba Bratislavský kraj, kde tvorí približne 30 % pracovnej sily a potvrdzuje tak status administratívneho, ekonomického a vzdelanostného centra Slovenska.

Vyššiu úroveň trvalo bývajúceho obyvateľstva ako migrujúceho obyvateľstva má len Bratislavský kraj

Vo všetkých krajoch SR okrem Bratislavského platí, že vzdelanostná úroveň trvalo bývajúceho a pracujúceho obyvateľstva je nižšia ako u prichádzajúcich do a odchádzajúcich z kraja. V Žilinskom a Košickom kraji majú prichádzajúci do kraja najvyšší vzdelanostný diferenciál oproti trvalo bývajúcemu obyvateľstvu a to na úrovni 4,4 p. b.. Najmarkantnejší rozdiel vo vzdelanostnej úrovni odchádzajúcich a trvalo bývajúceho obyvateľstvo zaznamenáva Trenčiansky a Žilinský kraj (indikátor vzdelanostnej úrovne vyšší o 6,9 p. b. pri odchádzajúcich). V Bratislavskom kraji je situácia opačná, trvalo bývajúce a pracujúce obyvateľstvo má vyššiu vzdelanostnú úroveň, aj v porovnaní s prichádzajúcimi (o 0,8 p. b.), aj s odchádzajúcimi (0,4 p. b.).