Vzdelanostný a kariérny diferenciál populácie SR IV. Medziregionálny únik mozgov

Štúdia „Vzdelanostný a kariérny diferenciál populácie SR“, ktorá vznikla na základe údajov zo SODB 2021 veľmi presne definuje únik mozgov z regiónov SR a mapuje migráciu za prácou. Všeobecne je únik mozgov chápaný ako odchod osôb s potenciálom pre Slovenskú republiku do zahraničia. Nejedná sa však o všeobecne definovaný pojem tak z hľadiska úrovne vzdelania a ani z hľadiska regionálnej úrovne. Jedná sa teda skôr o „názov procesu“, pri ktorom dochádza k strate ekonomického potenciálu spojeného so vzdelaním v dôsledku odchodu osôb z regionálnej entity. Tieto procesy sa však dejú nielen na medzinárodnej úrovni, ale aj medzi regiónmi SR. Niektoré́ regióny priťahujú́ pracovné sily s vyšším vzdelaním. Tým sú́ však súčasne „ochudobňované“ regióny, z ktorých tieto osoby odchádzajú. Rovnako tak neexistuje ani definícia úrovne vzdelania, ktorá spadá pod pojem „únik mozgov“.

Odchod všetkých osôb z regiónu je únikom mozgov

V skutočnosti odchod všetkých osôb je v určitej miere „únikom mozgov“ bez ohľadu na to, aké vzdelanie tieto osoby majú. Aj stredoškolsky vzdelané osoby majú ekonomický a ľudský potenciál pre región, nielen osoby s vysokoškolským vzdelaním. Na účely presnej analýzy poslúžili štúdii vyvinuté indikátory vzdelanostnej úrovne. Vďaka nim sa nemusí obmedzovať len na „únik vysokoškolákov“, ale môžeme zhodnotiť stratu potenciálu vzhľadom na všetky odchádzajúce a prichádzajúce osoby. Dokáže porovnávať vzdelanostnú úroveň rôznych osôb a vyjadriť aj pomer o koľko má jedna skupina vyššiu vzdelanostnú úroveň ako iná. Keďže metodika bola navrhnutá tak, aby rozdiely medzi jednotlivými stupňami vzdelania korešpondovali s rozdielmi v produktivite práce osôb s týmto vzdelaním, indikátor ekonomický potenciál vzdelanostného diferenciálu umožňuje kvantifikovať aj stratu ekonomického potenciálu regiónu spojenú s odchodom osôb do iných regiónov.

Najviac zamestnancov dochádza za prácou do Bratislavského kraja

Tak ako sa predpokladalo takmer 122-tisíc pracovníkov pracujúcich v Bratislavskom kraji má bydlisko v inom kraji SR. Viac ako tretina z nich býva v Trnavskom kraji. Tu nepochybne zohráva úlohu jednoduchá dostupnosť spolu s významným kariérnym diferenciálom medzi týmito krajmi ako aj dlhodobo výrazne nadštandardná úroveň miezd v porovnaní s priemerom SR. Z väčšiny ostatných krajov dochádza za prácou do Bratislavy približne rovnaké množstvo pracovníkov z čoho možno usúdiť, že vzdialenosť medzi krajmi je menej významným faktorom v porovnaní s lepšími pracovnými príležitosťami a mzdami.

Rast kariérneho potenciálu zamestnancov a regiónu umožňuje rast práce na diaľku

S rastúcou kvalitou pracovných miest a presunom zamestnancov v regióne z priemyslu do služieb sa týmto zamestnancom otvárajú možnosti ako vykonávať svoju pracovnú činnosť bez potreby byť každý deň prítomný na pracovisku. Pandémia normalizovala prácu z domu u veľkej časti slovenských zamestnávateľov a vo svete obrátila zaužívaný trend sťahovania sa za prácou. Vo svete sa v dôsledku rozširovania práce na diaľku zamestnanci presúvajú́ aj smerom od miesta výkonu svojej práce do regiónov s nižšími životnými nákladmi alebo vyhovujúcejšími životnými podmienkami.

Práve práca z domu by mohla v značnej miere vysvetľovať nízky význam vzdialenosti na dochádzku za prácou v Bratislavskom kraji.

Geografická poloha je významným faktorom pri dochádzke za prácou mimo Bratislavského kraja

Košický kraj má druhý najvyšší kariérny potenciál v SR, pričom pri dochádzke do tohto kraja možno jasne vidieť ako klesá počet zamestnancov s rastúcou vzdialenosťou kraja do bydliska. Až 89 % zamestnancov dochádzajúcich do Košického kraja má bydlisko v susednom Prešovskom (80 %) a Banskobystrickom kraji (9 %), pričom kariérny diferenciál týchto dvoch krajov je podobný s ostatnými mimobratislavskými krajmi. Podobný trend možno pozorovať aj pri dochádzke do ostatných krajov, kde susediace kraje majú vždy výrazne vyšší počet dochádzajúcich zamestnancov ako zvyšné kraje. Spravidla dochádza zo susediacich krajov viac ako 80 % dochádzajúcich zamestnancov. Výnimku tvorí Žilinský kraj, kde z 3 susediacich krajov dochádza iba 71 % zamestnancov.

Ako čítať tabuľku
Ako prehľadne vidíme v tabuľke (vždy kraj/smerom dolu), do Bratislavského kraja dochádza za prácou takmer 122 tisíc ľudí zo všetkých krajov SR. Najviac na dennej báze z Trnavského kraja, 43 830 a najmenej z Košického 9 069 ľudí. Naopak obyvatelia s trvalým pobytom v Bratislavskom kraji dochádzajú už vo výrazne nižším počtom za prácou do iných krajov (riadok rovno). V Trnavskom kraji pracuje 5 261 obyvateľov z trvalým pobytom v Bratislavskom kraji, v Nitrianskom kraji je to napríklad 1 598 pracujúcich z Bratislavského kraja a 520 trvalo bývajúcich v Bratislavskom kraji pracuje v Košickom kraji. Takto prehľadne získate rýchlo údaje o migrácii z krajov do krajov.

S rastúcim vzdelaním rastie kariérny potenciál

Stupeň dosiahnutého vzdelania je možné označiť za významný prediktor kariérneho potenciálu, čo je možné sledovať vo všetkých krajoch SR. Spomedzi stredoškolských foriem vzdelania vykazujú výrazne lepší kariérny potenciál absolventi s ukončeným úplným všeobecným stredoškolským vzdelaním v Bratislavskom a Košickom kraji. V Bratislavskom kraji je tento rozdiel spôsobený výrazne vysokým podielom zamestnancov s týmto stupňom vzdelania pracujúcich v sektoroch IKT a vo finančných a poisťovacích službách, kde zastávajú prevažne pozíciu špecialistov. Mierny výkyv v danej vzdelanostnej skupine zamestnancov tvoria aj Špecialisti v oblasti IKT v Košickom kraji. Najlepšie uplatnenie majú vo väčšine krajov zamestnanci s ukončeným vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa. Výnimkou je Trenčiansky kraj, kde majú najvyšší kariérny potenciál zamestnanci s ukončeným 3. stupňom VŠ. Je to spôsobené výrazne vyšším podielom zamestnancov s týmto stupňom vzdelania pôsobiacich v priemyselnom sektore, kde zastávajú prevažne vedúce pozície. Vyšší kariérny potenciál zamestnancov s ukončeným 3. stupňom VŠ súvisí s relatívne malými podielmi týchto zamestnancov pôsobiacich vo vzdelávacom sektore. V Trenčianskom kraji pôsobí vo vzdelávaní iba 37,5 % týchto zamestnancov a v Bratislavskom je tento podiel 47,5 %, zatiaľ čo v ostatných krajoch sa tento podiel pohybuje v intervale 57,3 – 71,1 %.

Krajské mestá ponúkajú zamestnancom najlepšie kariérne príležitosti

Okresy, ktorých súčasťou je krajské mesto, je na nižšie uvedenej mape okresov podľa kariérneho potenciálu možné jednoducho rozlíšiť, keďže majú najvyššiu úroveň kariérneho potenciálu vo svojom kraji a bezprostrednom okolí. Všetky tieto okresy okrem okresu Nitra a Prešov majú hodnotu kariérneho potenciálu 50 a viac percent. Jediným okresom s kariérnym potenciálom presahujúcim 50 %, ktorý v sebe neobsahuje krajské mesto je okres Zvolen. Na mape je výrazne viditeľná línia okresov medzi Bratislavou a Žilinou, na ktorej sa nachádzajú 4 krajské mestá prepojené diaľnicou, čo viditeľne pomáha aj ostatným okresom na tejto línii. Druhý takýto zhluk okresov s nadpriemernými pracovnými príležitosťami možno nájsť medzi Žilinou a Zvolenom. Na východnom Slovensku ponúka nadpriemerné kariérne príležitosti iba Košický okres. Medzi okresmi s najnižšou úrovňou kariérneho potenciálu sú́ v najväčšej miere zastúpené okresy z juhu stredného Slovenska.

Obrázok č. 5-2: Indikátor kariérnej úrovne v okresoch SR podľa trvalého bydliska v roku 2021

Zdroj: Metodika, výpočty a spracovanie TREXIMA Bratislava, na základe údajov SODB

Kariérny potenciál obcí

Mapa kariérneho potenciálu jednotlivých obcí najjasnejšie vyobrazuje vysoký rozdiel medzi kariérnymi príležitosťami v obciach nachádzajúcich sa na severozápade krajiny v porovnaní s väčšinou obcí na južnom Slovensku a taktiež veľkého množstva obcí na východnom Slovensku. Najlepšie kariérne možnosti podľa očakávania ponúkajú krajské́ a okresné mestá, ktoré okolo seba tvoria spádové oblasti vyšších kariérnych príležitostí. Pokles významu okresných miest pri tvorbe pracovných príležitostí smerom na východ možno pozorovať napríklad v Poprade, kde napriek vytvorenej spádovej oblasti samotné mesto neponúka nadštandardné kariérne príležitosti, ako napríklad priľahlé Vysoké Tatry. Podobná situácia je aj v Michalovciach, kde napriek výraznej spádovej oblasti samotné mesto neponúka nadštandardné kariérne možnosti ako je to v prípade 4 obcí na severovýchod od Michaloviec. Okrem týchto 4 obcí sú́ výrazné zhluky nadštandardných pracovných príležitostí lokalizované v okolí Prešova a Košíc. Na juhu Stredného Slovenska okresné mestá ponúkajú nanajvýš priemerné kariérne príležitosti spolu s obvykle niekoľkými priľahlými obcami.

Obrázok č. 5-3: Indikátor kariérnej úrovne v obciach SR podľa trvalého bydliska v roku 2021

Zdroj: Metodika, výpočty a spracovanie TREXIMA Bratislava, na základe údajov SODB